Vitajte na stánke s genealogickým obsahom

 

    Bohatsvo ukryté v matrikách je očarujúce a dokáže osloviť tak starších ako i mladších. "Z rozprávania archívnych materiálov" dokáže profesionálny genealóg zostaviť rodostrom rodiny, ktorý dokumentuje starobylosť, ale i pôvod rodu. Genealógia v dobách minulých mala predovšetkým praktické využitie pri majetkových deľbách avicitných majetkov a dokazovaní šľachtickej starobylosti a urodzenosti. Dnes je zdrojom poznania minulosti našich predkov a predstavuje tak akúsi "osobnú históriu" každého jedného človeka. Jej využitie je nielen v príbuzných historických vedných odboroch ako napríklad v archontológií, heraldike, ale napríklad aj v genetike, sociológií a demografií.

 

 

GENEALÓGIA - je pomocná veda historická, ktorá skúma, interpretuje a hodnotí vzájomné príbuzenské vzťahy, tak pokrvné ako i právne, a študuje i dôsledky z nich plynúce (spoločenské, historické, biologické, právne atď.) Názov tejto vednej disciplíny je odvodený od latinského slova genus (kmeň, rod, rodina). Názov sa však dá odvodiť i z gréčtiny a to zo slov genos (rod) a logos (veda). Prvopočiatky evidencie príbuzenstva možno sledovať na panovníckych dvoroch, kde sa pokladalo za náležité sledovať príbuzenský pomer k panovníkovi, prípadne celej dynastií. Šľachta neskôr eviduje svoje príbuzenstvo v súvislosti s avicitným majetkom a jeho dedičnosťou v mužskej línií rodu. Rozkvet modernej genealógie začal v našich podmienkach až po roku 1989, kedy sa genealogickému štúdiu začínajú venovať najširšie vrstvy spoločnosti. O vypracovanie rodokmeňa, či vyhľadanie vlastných predkov majú čoraz väčší záujem ľudia z rozličných spoločenských skupín a vedú ich k tomu spoločenské, rodinné, či neraz celkom osobné okolnosti. Mnohí považujú poznanie svojho rodostromu vypracovaného odborníkom za istú spoločenskú prestíž, iní sa chcú  iba dozvedieť niečo viac o samých sebe. 

 

                 

                                     Ukážka rodokmeňa                                                                Ukážka rodového vývodu

                 Výtvarné spracovanie podľa Kataríny Schmiesterovej                                                                         Zdroj: internet

                Zdroj: http://portrety-kresby.com/index.php/sk/galeria-rodokmenov

 

RODOKMEŇ - genealogický výstup, pri ktorom sa sledujú iba príslušníci rodu s jedným priezviskom - teda muži, pri dcérach sa uvádzajú iba manželia, potomkovia dcér sa už nesledujú, nakoľko tí získali už priezvisko po otcovi / teda iné ako mala matka za slobodna/. Rodokmeň mal teda skôr právny význam, nakoľko dedičnosť avicitných majetkov bola v rukách mužov.

 

RODOVÝ VÝVOD - genealogický výstup, sledujú sa priami predkovia probanta, teda rodičia, starí rodičia, prastarí rodičia, praprastarí rodičia atď, až pokiaľ možno sledovať jednotlivé rodové línie. Rad predkov narastá v každej generácií dvojnásobne, takže napríklad už v deviatej generácií má človek 256  priamych predkov (rodov), čo je zhruba 250- 300 rokov dozadu. V súčasnosti sú to práve laickí žiadatelia, ktorí prejavujú najväčší záujem o vypracovanie rodového vývodu.

 

ROZROD - genealogická zostava, sledujú sa všetci priami potomkovia zvoleného manželského páru, alebo jednotlivca bez ohľadu na priezvisko, teda aj potomkovia dcér. Sú tu zaradené aj nemanželské deti. Rozrod je ale veľmi namáhavý, preto sa zvyčajne zostavuje pre 4 - 5 generácií, nakoľko všetkých potomkov je často veľmi namáhavé identifikovať. 

 

 

Spracoval

Mgr. Peter Brindza, PhD.